Európske roky 

Bezpečnejšie a modernejšie elektronické platby pre spotrebiteľov

Európska komisia dnes, 27. novembra 2017, prijala pravidlá, vďaka ktorým budú elektronické platby v obchodoch a na internete bezpečnejšie. Týmito pravidlami sa zavádza do praxe smernica EÚ o platobných službách (tzv. PSD2 – Payment Services Directive), ktorej cieľom je modernizovať európske platobné služby v súlade s potrebami rýchlo sa vyvíjajúceho trhu a elektronického obchodu, ako napríklad bezpečné platobné riešenia a nástroje na riadenie osobných financií cez aplikácie, ktoré združujú informácie z rôznych účtov.

Čítať celý článok...

 

Sociálna ochrana pre všetkých

Komisia začala druhé kolo rokovaní s odbormi a zamestnávateľskými organizáciami na úrovni EÚ o tom, ako podporiť prístup k sociálnej ochrane pre všetkých ľudí v zamestnaní a ľudí samostatne zárobkovo činných.

V roku 2016 bolo takmer 40 % zamestnaných ľudí v EÚ v neštandardnom zamestnaní alebo samostatne zárobkovo činných, pričom podľa odhadov polovici z nich hrozí, že nebude mať dostatočný prístup k sociálnej ochrane a súvisiacim službám zamestnanosti. Na dnešnom trhu práce vznikajú nové formy zamestnaní a narastá podiel neštandardných zamestnaní a samostatnej zárobkovej činnosti, najmä medzi mladými ľuďmi.

Komisia sa v súlade s príslušnými zásadami Európskeho piliera sociálnych práv snaží podporovať prístup k sociálnej ochrane pre všetkých. Vzhľadom na pracovné postavenie majú niektoré osoby, napríklad tie, ktoré majú neštandardné formy zamestnania a osoby venujúce sa samostatnej zárobkovej činnosti, nedostatočný prístup k ochrane a sú v dôsledku toho vystavení vyššej ekonomickej neistote a nižšej úrovni ochrany pred sociálnymi rizikami.

Viac:

Tlačová správa

 

Týždeň odborných zručností

20.11. sa začal v poradí už druhý Európsky týždeň odborných zručností. Ide o iniciatívu s cieľom inšpirovať ľudí aby čo najlepšie využívali a zlepšovali svoj talent a schopnosti prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy.

Počas tohto týždňa predstavíme iniciatívy, ktorých cieľom je poskytnúť ľuďom zručnosti, potrebné na rýchlo sa meniacom trhu práce. V celej Európe, sa koná viac než tisíc podujatí, vrátane podujatí na Slovensku.

Viac:

Tlačová správa

 

Európska komisia za práva žien v búrlivých časoch

„Práva žien v búrlivých časoch", tak znie nanajvýš aktuálna hlavná téma tohtoročného výročného kolokvia o základných právach organizovaného Európskou komisiou. Na tomto dvojdňovom  podujatí sa stretnú  politici, výskumní pracovníci, novinári, mimovládne organizácie, aktivisti, podnikateľské subjekty a medzinárodné organizácie, aby diskutovali aj o otázkach ako sexuálne obťažovanie, násilie páchané na ženách, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien či rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Najaktuálnejší prieskum Eurobarometer ukazuje, že v členských štátoch EÚ sme ešte stále nedosiahli  rodovú rovnosť. Pritom deväť z desiatich Európanov sa domnieva, že rodová rovnosť je dôležitá pre spoločnosť, hospodárstvo a aj pre nich osobne. Polovica Európanov sa domnieva, že by v politike malo byť viac žien s rozhodovacou právomocou, až sedem z desiatich opýtaných by súhlasilo s právnymi opatreniami na zabezpečenie rovnakého zastúpenia mužov a žien v politike.

Realitou stále nie je ani rovnomerné rozdelenie úloh v domácnosti a starostlivosť o deti: viac ako osem z desiatich Európanov sa domnieva, že muž by sa mal na domácnosti podieľať rovnakým

dielom, alebo by si mal zobrať rodičovskú dovolenku, aby sa mohol starať o svoje deti. Väčšina respondentov zastáva názor, že ženy stále trávia viac času vykonávaním domácich prác a opatrovateľských činností než muži (73 %). Rovnaká odmena tiež stále rezonuje, 90 % Európanov tvrdí, že nie je prijateľné, aby ženy zarábali menej ako muži, a 64 % z nich podporuje transparentnosť miezd ako prostriedok na docielenie zmeny.

S cieľom riešiť tento problém Komisia dnes predložila akčný plán na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov na roky 2018 – 2019. Európske ženy majú ešte stále priemerne o 16,3 % nižšiu mzdu než muži.  Je to aj preto, lebo ženy bývajú menej zamestnané, pracujú v horšie platených odvetviach, sú menej často povyšované, častejšie prerušujú pracovnú kariéru a vykonávajú viac neplatenej práce.

 

Viac:

Tlačová správa

 

Rezistencia voči antibiotikám je jednou z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie

15.11.2017 si pripomíname 10. výročie Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách. Snažíme sa tak zvýšiť informovanosti o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) – jednej z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie. V EÚ kvôli nej ročne zomrie až 25 000 ľudí, na náklady na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity stratí až 1,5 miliardy eur, a preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné o tomto probléme zvyšovať povedomie.

S rastúcou rezistenciou voči antibiotikám, dokonca aj voči antibiotikám poslednej možnosti, čelíme znepokojivej budúcnosti možnej éry „po antibiotikách", v ktorej by sme mohli stratiť schopnosť vykonať akékoľvek väčšie operácie, transplantáciu orgánov alebo úspešných implantácií – napríklad nových bedrových kĺbov alebo srdcových chlopní. Do roku 2050 by antimikrobiálna rezistencia mohla potenciálne usmrtiť jednu osobu každé tri sekundy a stať sa častejšou príčinou úmrtia než rakovina.

Práve s cieľom vyhnúť sa tejto nepredstaviteľnej budúcnosti EK v júni predložila nový akčný plán „jedno zdravie" proti AMR. Vyplýva z neho, že musíme bojovať proti používaniu antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat súčasne a lepšie riešiť otázku, akú úlohu zohráva antimikrobiálna rezistencia v životnom prostredí. Zdôrazňuje sa v ňom, že EÚ by mala mať vedúce postavenie v boji proti AMR a poskytovať pridanú hodnotu opatreniam členských štátov.

 

Viac:

Tlačová správa

Materiály a informácie k Európskemu dňu zvyšovania povedomia o antibiotikách.

 

Vízia vzdelávania naprieč EÚ do roku 2025

Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 je súčasťou predstavy EK o tom, ako viac spolupracovať v oblasti vzdelávania. Tento spoločný vzdelávací priestor by mal zahŕňať:

  • mobilitu pre všetkých: vytvorenie študentského preukazu EÚ
  • vzájomné uznávanie diplomov: zavedenie nového „sorbonského procesu"
  • lepšia spolupráca pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové
  • kvalitnejšia výučba jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky,
  • podporu učiteľov,
  • vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných,
  • investovanie do vzdelávania: napríklad stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5 % HDP do vzdelávania.

 

Viac si prečítajte v celej tlačovej správe.

 

EK zriadila osobitnú skupinu: preskúma, aké kompetencie možno vrátiť členským štátom

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes oficiálne vytvoril osobitnú skupinu, ktorej úlohou bude identifikovať oblasti, v ktorých by bolo možné prácu delegovať späť na členské štáty, prípadne im ju definitívne vrátiť, ako aj hľadať spôsoby na lepšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do tvorby a uskutočňovania politík EÚ.

Skupinu, ktorá začne pracovať od 1. januára 2018, povedie prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Jej ďalších deväť členov budú tvoriť traja zástupcovia z národných parlamentov, traja z Európskeho parlamentu a traja z Výboru regiónov. Svoje závery podá do 15. júla 2018 predsedovi Európskej komisie J.C. Junckerovi a odporučí, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality.

Prečítajte si viac v tlačovej správe

 

Jesenná hospodárska prognóza

Európska komisia zveejnila svoju jesennú hospodársku prognózu pre nadchádzajúce obdobie.

„ Jesenná hospodárska prognóza Európskej komisie je pozitívna – tak pre Európsku úniu, ako aj pre Slovensko. V Európskej únii rastú investície, vznikajú nové pracovné miesta a klesá nezamestnanosť. Vďaka rastúcej spotrebe sa európskemu hospodárstvu darí lepšie než sa očakávalo.Komisia predpokladá, že tempo rastu sa aj naďalej udrží. V EÚ v tomto roku bude hospodársky rast na úrovni 2,3 % a v eurozóne 2,2 %.

Slovensko má vyhliadky ešte lepšie, HDP by v tomto roku mal vzrásť o 3.3%,  a v roku 2019 sa predpokladá nárast o 4%. Klesať bude aj nezamestnanosť a hrubý verejný dlh. Do roku 2019 predpovedá Komisia pokles nezamestnanosti pod 7%." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek. (nahrávku citátu nájdete v prílohe)

Hospodárstvo eurozóny je tento rok na dobrej ceste dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu za posledné desaťročie: rast reálneho HDP sa odhaduje na 2,2 %. To je podstatne viac, než sa očakávalo v jarnej prognóze (1,7 %). Aj hospodárstvo EÚ ako celok tento rok pravdepodobne prekoná očakávania a porastie o 2,3% (odhad na jar bol na úrovni 1,9 %). Európska komisia v dnešnej prognóze očakáva, že rast v eurozóne aj v EÚ bude pokračovať, pričom v roku 2018 dosiahne úroveň 2,1 % a v roku 2019 sa bude pohybovať na úrovni 1,9 % (jarná prognóza: 2018: 1,8 % v eurozóne a 1,9 % v EÚ ­).

Ako je na tom Slovensko?

Hnacím motorom rastu na Slovensku je súkromná spotreba podporená stabilným rastom zamestnanosti, nárastom reálnych miezd a nízkymi cenami úverov. Očakáva sa, že porastú investície, najmä vďaka súkromným investíciám v automobilovom priemysle, ale aj veľkým verejným investičným projektom ako je napríklad bratislavský obchvat (D4/R7). Klesajúcu tendenciu má verejný dlh, odhaduje sa, že do roku 2019 poklesne na úroveň 47% HDP.

 

Podrobnosti:

Tlačová správa

Údaje o Slovensku

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2017

 

EÚ na ceste k čistej mobilite

Európska komisia v rámci  očakávaného  "dopravného balíčka"  navrhla opatrenia, ktoré urýchlia  prechod k vozidlám s nízkymi a nulovými emisiami. Boli navrhnuté aj nové ciele priemerných emisií CO2 pre všetky nové osobné a nákladné automobily v EÚ, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2025, resp. 2030.

Keďže Spojené štáty a Čína v oblasti čistej mobility napredujú míľovými krokmi, nové opatrenia by mali EÚ pomôcť  udržať si podiel na trhu a pokúsiť sa získať postavenie svetového lídra v oblasti produkcie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami.

Slovenský eurokomisár a podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič  v tejto súvislosti uviedol: „Vstupujeme do éry hospodárskej transformácie šetrnej voči životnému prostrediu. Dnešný balík návrhov vytvára európskym výrobcom podmienky na to, aby v rámci tejto transformácie nenasledovali konkurentov, ale aby stáli na jej čele. Chceme, aby to bola Európa, kde sa vyrábajú najlepšie, najčistejšie a najkonkurencieschopnejšie áut, ktoré majú dôveru spotrebiteľov. Ide o veľký krok vpred správnym smerom – k modernej udržateľnej ekonomike, k čistejšiemu ovzdušiu v mestách a lepšej integrácii obnoviteľných zdrojov energie do súčasných a budúcich energetických systémov."

Balík čistej mobility zahŕňa tieto dokumenty:

  • nové normy týkajúce sa CO2
  • smernicu o ekologických vozidlách
  • akčný plán a investičné riešenia pre celoeurópske zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá
  • revíziu smernice o kombinovanej doprave
  • smernicu o službách osobnej autokarovej dopravy
  • iniciatívu v oblastí batérií

Podrobnosti:

Tlačová správa

Otázky a odpovede

Prehľad: Na ceste k čistej mobilite: Ochrana planéty

Prehľad: Na ceste k čistej mobilite: Európa, ktorá chráni svoj priemysel a zamestnancov

Prehľad: Na ceste k čistej mobilite: Pre našich ľudí, našu planétu a európsky priemysel

Prehľad: Na ceste k čistej mobilite: Európa, ktorá posilňuje postavenie svojich občanov

 

Stav liekov pre deti v EÚ

Európska komisia 26.10.2017 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutom pokroku v oblasti liekov pre deti pri príležitosti 10. výročia nadobudnutia účinnosti nariadenia o liekoch na pediatrické použitie.

Donedávna neboli výskum a skúšanie liekov na pediatrické použitie ani zďaleka uspokojivé. Lekári deťom mnohé lieky predpisovali a podávali na základe svojich skúseností, nie na základe výsledkov klinického výskumu. Porovnanie situácie pred a po prijatí nariadenia dokazuje jasný pozitívny účinok z hľadiska nových povolených liekov. Počas obdobia účinnosti tohto nariadenia (2007 – 2016) bolo vydaných vyše 260 nových povolení (buď na uvedenie lieku alebo na nové indikácie) na pediatrické použitie.

Napriek značnému pokroku je zo správy jasné, že treba vynaložiť väčšie úsilie na prepojenie účinkov nariadenia o liekoch na pediatrické použitie s účinkami nariadenia o liekoch na ojedinelé ochorenia, aby bolo možné vyriešiť nedostatky pri liečbe zriedkavých chorôb u detí.

Nariadenie o liekoch na pediatrické použitie je postavené na troch hlavných cieľoch:

  • zabezpečiť viac liekov pre deti
  • zvýšiť dostupnosť kvalitných informácií o liekoch
  • umožňovať kvalitný výskum na účel vývoja liekov pre deti

Viac (v anglickom jazyku):

Tlačová správa

Otázky a odpovede

 
Viac článkov...
Partneri

    

Vyhľadávanie
Aktuálne projekty

 

„Vzdelávanie vo vidieckom cestovnom ruchu“

E-learningové vzdelávanie